Sereď | Počas bežnej služby policajt Martin Slabý v súlade s platnou legislatívou a oprávnením vyplývajúcim MP zo zákona, chcel riešiť priestupok vodičky – parkovanie motorovým vozidlom na trávniku.
Vodička najskôr spolupracovala, no následne si sadla za volant auta a snažila sa z miesta odísť nehľadiac na fakt, že policajt riešiaci ňou spáchaný priestupok stál pred vozidlom. Do policajta už idúcim autom narazila a následne po výzve svoje konanie zopakovala, čím ho opätovne bez najmenších pochýb ohrozila na zdraví a živote.
K čomu bez najmenších pochýb došlo? Pozrime sa na platnú legislatívu:
Zdroj: Trestný zákon SR
Toľko hovorí zákon a pre ešte lepšie ozrejmenie faktov z príslušnej judikatúry vyberáme:
Zbraňou sa rozumie každý predmet, ktorý je spôsobilý urobiť útok proti telu dôraznejším, je to teda aj kameň (R 4091/1931).
Vodič, ktorý v úmysle, aby pôsobil na výkon právomoci úradného orgánu zamieri idúcim vozidlom proti tomuto orgánu, spácha čin so zbraňou. Zbraňou sa nerozumie len zbraň v technickom slova zmyslu, ale je nutné pod týmto pojmom rozumieť každý predmet, ktorý je spôsobilý zvýšiť nebezpečenstvo pre telesnú integritu napadnutého a zosilniť tak útok proti telesnej integrite, teda urobiť útok voči telu dôraznejším. Nie je potrebné, aby si páchateľ tento predmet zabezpečil v úmysle, aby ho použil ako zbraň, ale stačí, že použil predmet vedome ako zbraň, hoci mal u seba za akýmkoľvek účelom. Pretože podľa skutkových zistení použil obžalovaný idúce vozidlo proti službukonajúcemu policajtovi v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci, ktorá bola vykonávaná oprávnene, aby policajt neprekážal a obžalovaný mohol voľne vozidlom odísť, spáchal trestný čin so zbraňou (R 4782/1933).
Zdroj: https://www.pravnelisty.sk/clanky/a333-spachanie-trestneho-cinu-so-zbranou-prehlad-judikatury
Pre urobenie si názoru, pozrime si videozáznam z incidentu a vypočujme vyjadrenie poškodeného policajta Martina Slabého a jeho nadriadeného, náčelníka MP v Seredi Ladislava Faba:
Z výpovede poškodeného / napadnutého policajta MP vyplýva, že na miesto privolaný vyšetrovateľ OR PZ Galanta, sa porozprával s vodičkou, následne si zaznamenal údaje z OP policajtov a mal vyhlásiť, že vec je pre neho uzatvorená, prípad je priestupkom. Bez pozretia videozáznamu z bezpečnostnej kamery MP. Mal snáď k dispozícii záznam inej kamery? Postupoval policajný orgán podľa inej legislatívy, akou je tá platná na Slovensku, prípadne nepostupoval podľa zákona?
Z vyjadrenia hovorkyne KR PZ sa dozvedáme:
„Môžeme potvrdiť, že vyšetrovateľ kriminálnej polície bol dňa 09.04. 2025 vyslaný k udalosti, pri ktorej malo prísť k útoku na verejného činiteľa – príslušníka Mestskej polície mesta Sereď. Po riadnom vyťažení prítomných osôb – príslušníkov MsP, podozrivej osoby, vyhodnotením kamerového záznamu, ako aj skúmaním subjektívnej stránky trestného činu ( zavinenie ), vyšetrovateľ PZ rozhodol, že daný skutok nie je trestným činom a v zmysle ustanovení interného predpisu vec neprevzal do vyšetrovania, ale ponechal na vyriešenie ako priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. „
Vyšetrovateľ zo zákona koná samostatne a je vlastne na ňom, ako vyhodnotí získané dôkazy a aké poznatky k veci získa. Čo ale, keď rozhodne bez vyhodnotenia dôkazov? Nedošlo minimálne v tomto prípade k tomuto? Nevidieť totiž pravdepodobne kľúčový videozáznam a nevypočuť poškodených policajtov a záver urobiť napriek tomu a len z rozhovoru s vodičkou, ktorá viditeľne autom do policajta narazila – nuž, rozmýšlať môžeme viacerými smermi…
Čo by sa stalo v inej krajine (napr. v USA), keby vodič úmyselne narazil do policajta? Vodič by sa v zlomku sekundy pozeral do hlavne zbrane spravidla kalibru 357 Magnum, následne by bol z auta vytiahnutý a po prehľadaní s rukami spútanými za chrbátom by si poležal na zemi pri aute. A v policajnej cele by počkal na rozhodnutie sudcu – ak by ovšem už druhý cielený útok na policajta neskončil výstrelom cez čelné okno priamo do útočníka.
Policajti a to nielen štátni, ale aj mestskí sú vo výkone služby prakticky 24 hodín denne. Majú sa postaviť zločincom, v záujme ochrany zdravia, života a majetku občanov zakročiť tam, kde sú tieto hodnoty ohrozené.
Policajti prvého kontaktu vo výkone ale musia cítiť aj reálnu právnu ochranu zo strany štátu, nie len formálnu na papieri.
Policajt môže službu odslúžiť aj tak, že v čase nezákonného konania voči komukoľvek z nás, sa zrovna bude pozerať mimo. Výplatu dostane, nebude tak riskovať svoje zdravie a život a vlastne bude len štatistom – v prípade aktuálneho stavu v PZ SR s dlhým dojazdom na miesto udalosti. Personálne obsadenie policajného zboru bežný policajt skutočne ovplyvní ťažko. No vlastné plnenie si povinností, naplnenie zloženej prísahy a povinností uložených zákonom, je ale plne v moci individuálne každého policajta.
Už počas zisťovania informácií a rozhovorov s občanmi majúcich o prípade vedomosť s doterajšieho publikovania incidentu najmä od občanov počúvame – keď policajt takto jasné a videozáznamom zadokumentované konanie voči kolegovi policajtovi vlastne nerieši, ako by asi postupoval, keby sa obdobný incident stal bežnému občanovi?
Dôvera občanov v policajný zbor je dlhodobo mimoriadne nízka, nezahrávajme sa s jej zvyškami, lebo následky v konečnom dôsledku pre nás občanov budú fatálne.
Prípadu sa budeme venovať ďalej a o stanovisko požiadame aj Generálnu prokuratúru.
