Spomínate si na branné cvičenia, ktoré sme musli absolvovať aspoň raz za rok a to v podstate v každom ročníku základnej školy -ZŠ?
Cvičili sme, ako sa správať pri jadrovom výbuchu, keby nás napadli „imperialisti zo škaredého západu“, čo robiť, keď sa vyleje Oravská priehrada, resp. Liptovská mara a podobne.
Po novembri ´89 sme si mysleli, že svet bude nežný ako naša revolúcia, Sovietsky zväz skrachoval a rozpadol sa. Jeho nasledovník Ruská federácia mala problém sama so sebou, obyvatelia boli hladní a nasratí, stovky tisíc vojakov a dôstojníkov s rodinami sa zrazu z blahobytu poskytovanému okupovanými krajinami museli vrátiť domov do rozpadnutej krajiny bez adekvátneho ubytovania a obchodov bez tovarov, ktoré sa vyrábať doma nedarilo, vyrábať ich nevedeli a na ich dovoz nemali valuty.
A my sme sa zamerali na rozbeh demokracie, plnými dúškami sme hltali slobodu a z krytov sme robili v lepšom prípade diskotéky, bary a v tom horšom sklady, alebo sme ich úplne zlikvidovali.
Dnes nám útok jadrovými zbraňami nehrozí zo Západu, ale z východu. Až príliš často sa ním vyhráža Vladimír Putin a jeho podriadení.
Čo si myslíte, ako sme na tom s pripravenosťou na hrozbu útoku jadrovými zbraňami, ale aj v prípade živelných pohrom.
Čo si myslíte, ako sme na tom s krytmi napríklad u nás v Seredi? A viete, čo by ste urobili v prípade napr. už spomenutého útoku jadrovými zbraňami, alebo „len“ pri nejakej vážnej havárii v jadrovej elektrárni?
Ak si spomínate na branné cvičenia z čias socializmu, podeľte sa v diskusii o vlastné spomienky s mladou generáciou, ktorá ani len netuší, o čom je reč.
