Začalo to pred tromi rokmi. Po úspešnom budovaní detského mobilného dopravného ihriska sme chceli projekt Bezpečné mesto posunúť do inej roviny, ktorá je v Seredi až priveľmi aktuálna. Vlastne mesto svojim spôsobom minimálne v republike preslávila. Ide o drogy a problematiku týkajúcu sa tohto svinstva, ktoré ničilo, ničí a nepochybne ešte dlho ničiť bude množstvo rodín a životov.
Pri jednej z reportáží robenej pri železničnej trati, sme sa stretli s narkomanom, ktorý sa už na prvý pohľad v komunikácii výrazne líšil od ostatných po odpadkoch sa pohybujúcich ľudí. Dohodli sme sa na stretnutí a rozhovore na kameru – úprimne, neveril som že dané slovo poskytnúť rozhovor dodrží. A dodržal. Síce požiadal o malé strpenie a so striekačkou v ruke si najskôr za neďaleký roh zabehol niečo šľahnúť. Rozhovor bol síce opatrný a taký „skúšobný“ z obidvoch strán, no úspech mal dostatočný a bol začiatkom ďalších, ba dokonca aj živých prednášok pred žiakmi ZŠ a samozrejme znovu aj kamerami.
Odvtedy teda uplynuli 3 roky a s Radom sme sa stretli znovu. Znovu nemal problém postaviť sa pred kameru a povedať o sebe pravdu. Jednoducho pokým je v Seredi, skončiť s drogami dosť určite nedokáže. Berie už takmer 20 rokov a ako sám hovorí, svoj po dlhé roky bezdomovecký život cíti aj na zdraví. Vie, že to nie je cesta, no zároveň uznáva, že na inú v súčasnosti nemá dostatok síl. A možno aj odvahy.
Video s Radovým príbehom videlo viac ako 100 000 ľudí, tisíce žiakov základných a stredných škôl, možno tisíce rodičov. Nakoľko pomohol v prevencii si hodnotiť nedovolím – takto už ale s prevenciou chodí. Môžeme sa len spoľahnúť na slová odborníkov, štatistiky a dlhodobé výskumy priamo hovoriace čo, kedy a pre akú skupinu ľudí prevencia zaberá.
S Radom sme sa stretli neďaleko Larzenok pod násypom včera a dnes vám prinášame krátky, možno trošku hodnotiaci rozhovor.
